lyrics
Stajała voziera, usio šyzaje, by tuman,
Pryrody-matki sapraŭdna pryhažość.
Kala – vałun, vializny šery vołat,
Cara achova ad zichotkich navalnic.
Uvieś raśpisany ŭ malunkach jon dy runach,
Pad im dziasiatki pryhožych rušnikoŭ.
Śviatoju volaju byŭ posłany rataj im,
Are što stallu, sieje što kryžom.
Śviataja meta bicca z čymści nieviadomym,
U prablemu vieryć, prablemu vyrašać.
Małanki bjuć ziamlu, imžu syruju,
A drevy stohnuć pad mołatam viatroŭ.
Źmiej voziera žachlivy ŭ karonie:
Trymaj što chočaš ty! Svaboda albo śmierć!
Isnuje praklon mahičny,
Žudas mahaŭ, mrojaŭ roj.
Jon smałoju vieru ciahnie
U svoj pałon.
Kropla suprać maci-voziera –
To los hieroja, boski śvietły šlach.
Dy nasupierak usim starym padańniam,
Žachlivym śpievam dy kazačak snapam.
Uźniaty mieč da śvietłych promniaŭ soncu.
Bliščyć jho pancyr da ślepaty ŭ vačach,
Jon nie adrozny ad kučak, što pad drevam
Mietałam miortvym na bierazie lažać.
Symknuli cieła džvały, blisnuli vočy,
Amyła sosnaŭ jhołki ciopłaju kryvioj.
Ni pisku, ani stohnu –
A pieramožca
Papłyŭ, blišča
Zichotkaj šeraju łuskoj.
Małanki bjuć ziamlu, imžu syruju,
A drevy stohnuć pad mołatam viatroŭ.
I što z taho – hladzi napierad.
Aŭrora źziaje! Svaboda albo śmierć!
credits
license
all rights reserved