lyrics
Kroŭ dy žaleza tut źmiašanyja ŭ kuču,
Da płoci mieč, da hałavy zrublony ščyt.
U dałoniach ciopłych rukajaci dy efesy.
Žyvyja trupy jaduć ranami ziamlu.
"Dajcie im pamierci, kurvy,
U miry dy spakoi,
Biaz hetych miečaŭ, brudnych słovaŭ, ale rodnych miž lasoŭ".
Niama tut sonca ŭ śvincovym šerym niebie,
By niejki chmaraŭ źvier paluje pramiani,
Kab nia ŭbačyŭ boh, chto pad śviatłom jaho pałacaŭ
Adzin adnomu rvie kryvavy žyvaty.
"Chto ty, chto ŭvajšoŭ u hety kraj?
Ty imia svajo mnie daj!
Jašče šmat miesca ŭ ładździ, siadaj ža pobač, papłyli..."
Sivyja kiški namatalisia na dzidu,
Uśmieškaj-pastkaj paziraje ciapier rot.
Zraślisia pancyrami vorahi, tady j što zaraz,
Kryvava-čorny, stalovy vojučy ŭrod.
"Ty maješ prava nas sudzić, chiba ty maješ prava?
My ŭ ziamli kaśćmi da vopratki lažym, čužyncy dy svaje".
Moj Boža!
Daj miesca –
Ź ziamli tyrčać kryžy
Dy kostki. U šlemach čarapy...
Moj kraju!
Nia treba!
Z bałotaŭ uspłyvuć
Trupy dy ŭ vočy nam zirnuć.
Ziamla – usia voryva pad hradam bombaŭ,
Dryžać kurhany, kali chodziš pa ich ty,
U ich trunie źmiašanyja da kučy
Nia mohuć spać zabytyja syny.
Ty ŭ bałocie trup znajšoŭ –
Škilet u imchu dy cinie,
Ale vada radzimy schoŭvała spakoj.
Davaj hladzi maje kišeni!
Rvi ŭznaharody!
U maich papierach, moža, ubačyš raptam proźvišča svajo.
Moj kraju!
Malu, prabač,
Nia treba!
Z hleby paŭstanuć,
Z bałotaŭ uspłyvuć
Trupy dy ŭ vočy nam zirnuć,
A sercy vyrvuć.
credits
license
all rights reserved